Generálske ultimátum Kremľu – budeme ustupovať, kým nevymeníme vedenie bojujúcej armády
/
Pokusy ministerstva obrany predstierať, že na Ukrajine “ide všetko podľa plánu”, ohrozujú spoločnosť, píše v svojom článku Sergej Ičšenko novinár ruských novín Iščenko v svojom článku analyzuje situciu po strate Krasneho Limanu. Článok je teda napísaný z ruského pohľadu.
Na snímke sprava ruský minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve
Zdá sa, že kapitulácia našej armády pred Ukrajinca v meste Krasnyj Liman na Donbase 1. októbra bola najsilnejším psychologickým úderom pre ruskú spoločnosť, píše ďalej Iščenko.
Nielenže sa tak stalo len mesiac po tom, čo sme takmer súčasne stratili mestá Balakleja, Izjum, Kupjansk a Volčansk v Charkovskej oblasti. Nepriateľ teda vstúpil do Krasného Limanu, keď jeho domy a ulice ešte zdobili žiarivé plagáty s nápismi ako “Donbas je navždy s Ruskom” a “Vraciame sa domov” po skončení referenda 27. septembra 2022. A internet je plný videí, ako obyvatelia tohto malého mesta, nasledovaní šéfom mestskej správy Alexandrom Petrikinom, išli začiatkom tohto týždňa k volebným urnám ako na dovolenku.
Je úplne isté, že tieto zábery teraz s veľkou pozornosťou a na známe účely si prehrávajú príslušníci ukrajinskej bezpečnostnej služby, ktorí spolu so svojimi vojakmi vtrhli do Krasného Limanu na pleciach ustupujúcich ruských vojsk. Nie je známe ani to, či sa samotnému Alexandrovi Petrikinovi podarilo uniknúť hroziacim represáliám. Keďže všetky cesty vedúce z tejto osady do Kremennej boli dávno a husto prestrieľané delostrelectvom ukrajinských ozbrojených síl.
Ruské ministerstvo obrany sa rozhodlo opísať pre nás tragický výsledok takmer dvojtýždňovej bitky o Krasnyj Liman pokojne a prozaicky. V zóne špeciálnej operácie akoby sa nič zvláštne nestalo.
Hovorca ministerstva, generálporučík Igor Konašenkov, bez mihnutia oka povedal: “Pri masívnych palebných útokoch na pozície 66. a 93. mechanizovanej brigády AFU v smere na Krasnyj Liman zahynulo za 24 hodín viac ako 200 ukrajinských vojakov, päť tankov a deväť bojových vozidiel pechoty bolo zničených. Napriek utrpeným stratám a výraznej prevahe v sile a vybavení nepriateľ priviezol rezervy a pokračoval v ofenzíve na tomto smere. Pod hrozbou obkľúčenia boli spojenecké jednotky stiahnuté z osady Krásny Liman do výhodnejších pozícií.
Spomeňte si, že len pred tromi týždňami, 12. septembra, v oficiálne zvodke, ktorú verejnosti predniesli tie isté osoby v lampasoch a v tom istom víťaznom tóne, hovorila o našom skutočnom ústupe z Izjumu. Rozdiel bol len v tom, že vtedy Konašenkov hovoril o našej úspešnej “operácii na stiahnutie a organizovaný presun skupiny vojsk Izjum–Balakleja na územie Doneckej ľudovej republiky.
Ako sa dalo očakávať, príliš veľa ľudí bolo z toho všetkého unesených. Ako prvý sa vynoril šéf Čečenska, generálporučík Ramzan Kadyrov z Rosgvardie. Minulú sobotu večer vo svojom kanáli Telegramu ohlušujúco hlasno reval:
– Vždy som hovoril, že niet nad pravdu, nech je akokoľvek trpká a bolestivá, ale je to pravda. Je to jediný spôsob, ako sa pohnúť vpred. Preto nemôžem mlčať o tom, čo sa stalo v Krásnom Limane.
Obranu tohto sektoru mal na starosti veliteľ Ústredného vojenského okruhu generálplukovník Alexander Lapin. Ten istý Lapin, ktorý dostal hviezdu Hrdinu Ruska za dobytie Lisičanska, hoci tam de facto nebol…
Generálplukovník rozmiestnil mobilizovaných bojovníkov LĽR a ďalšie jednotky na celom limanskom smere, ale nezabezpečil im potrebné spojenie, súčinnosť a zásobovanie muníciou. Pred dvoma týždňami ma generálmajor Achmat, môj drahý brat Apty Alaudinov, osobne informoval, že naši bojovníci sa môžu stať ľahkým cieľom. Ja som zasa o nebezpečenstve informoval Valerija Gerasimova, náčelníka Generálneho štábu ruských ozbrojených síl. Generál ma však ubezpečil, že nepochybuje o Lapinovom vojenskom talente a ústup v Krásnom Limane a jeho okolí nepovažuje za možný.
O týždeň neskôr Lapin presúva svoje veliteľstvo do Starobelska, sto kilometrov od svojich podriadených, zatiaľ čo on sám sedí v Luhansku. Ako je možné promptne riadiť jednotky, ktoré sú vzdialené 150 kilometrov? Kvôli nedostatku základnej vojenskej logistiky sme dnes opustili niekoľko osád a veľkú časť územia.
Škoda nie je, že Lapin je priemerný. Ale že ho kryjú jeho nadriadení v generálnom štábe (koniec citátu).
Ako vidíte, je to veľmi drsné. A dokonca uráža generála Lapina. Ktorý svojou predchádzajúcou službou a osobnou odvahou, ktorú mnohokrát preukázal v Sýrii, viackrát dokázal, že si zaslúži prinajmenšom rešpekt. Dokázal to aspoň tým, že spolu s ním bojuje za Ukrajinu aj veliteľov 35–ročný syn. Nie je pobočníkom, ale veliteľom tankového pluku tamanskej motostreleckej divízie, ktorý nikdy neopúšťa bojisko.
Hlavnou vecou Kadyrovovho škandalózneho sobotňajšieho prejavu však, samozrejme, nebolo verejné vyrovnávanie si osobných účtov s členmi vojenského vedenia. To, čo čečenský vodca povedal ďalej, nás presviedča, že hlavným problémom pre neho v žiadnom prípade nie je Lapin. Je to na tých, ktorí sú vo vojenskej hierarchii vysoko nad ním.
Kadyrov totiž ďalej hovorí: “Neviem, čo ruské ministerstvo obrany hlási hlavnému veliteľovi, ale podľa môjho osobného názoru treba prijať radikálnejšie opatrenia.
Symptomatické je, že v ten istý deň dostal “bombardovanie” od všemocnej strany Jednotné Rusko aj minister obrany a hlavný veliteľ generálneho štábu. V ten istý deň sa takmer nekompromisne podobne ako Kadyrov vyjadril aj generálporučík Andrej Guruljov, bývalý veliteľ 58. kombinovanej armády, teraz člen frakcie Jednotné Rusko v Dume a člen jej výboru pre obranu.
Ešte v ten istý večer aj on v priamom prenose na Rossija–1 skritizoval svojich nedávnych priamych veliteľov: “Neviem si vysvetliť kapituláciu Krasného Limanu. Z vojenského hľadiska to neviem vysvetliť. Je to pravdepodobne medzník nielen z vojenského, ale aj politického hľadiska, najmä teraz. Nebolo to na jeden deň, nie je to letmá bitka, čo sa zvyčajne stáva… Nechápem, prečo za celý ten čas správne nevyhodnotili situáciu, nerozhodli o posilnení zoskupenia, ktoré bránilo Liman. Chápete, že bez ohľadu na to, ako hrdinsky bojujú, existuje základný výpočet síl, ktorý ukazuje, či je možné Liman udržať alebo nie.
To, čo nasleduje, je pre vedenie Ozbrojených síl Ruskej federácie ešte horším umývaním hláv:
– Problémom je rozšírené informovanie o dobrej situácii a rozšírené klamstvá. Tento systém vychádza zhora nadol.
Nevedeli sme, koľko síl a prostriedkov postupuje na Liman? Ak sme to nevedeli, kde bola rozviedka? 144. divízia tam fungovala perfektne, vojenské letectvo tam spálilo toľko techniky (nepriateľa – “SP”)! Nemerateľné množstvo. Delostrelectvo neprestalo pracovať. Manévrovali perfektne a Ukrajinci sa k nim nemohli dostať. Prečo?
Chápeme, že problém nie je na zemi, nie v Limane, nie v 144. a dokonca ani v skupine “Statoční”, ale na Frunzenskom nábreží (Generálny štáb ruského ministerstva obrany – pozn. red.), kde stále nechápu, neovládajú situáciu.
… Nechcem sa vyjadrovať k ničomu inému. Jasne chápem, že kým sa v generálnom štábe konečne neobjaví niečo úplne iné, nič sa nezmení. Všetko ostatné je dôsledkom politiky, ktorá sa odtiaľto realizuje. Nič viac a nič menej. Možno je to kruté, ale je to pravda (koniec citátu).
Leonid Rešetnikov, generálporučík zahraničnej spravodajskej služby vo výslužbe, po tragédii v Krasnom Limane nemlčal. Bývalý riaditeľ Ruského inštitútu strategických štúdií, ktorý pripravuje analytické dokumenty pre ruské vedenie až po prezidentskú administratívu.
V sobotu sa generál vo svojom takmer ultimáte Kremľu o zmene vo vedení špeciálnej operácie vyjadril veľmi jasne: “Liman bol vydaný, ústup pokračuje. V ostatných sektoroch sa držíme a bojujeme. Generálny štáb a velenie na fronte vo všeobecnosti sklamali nášho prezidenta a predstavujú hrozbu pre Rusko. V takejto situácii sú potrebné rozhodné personálne zmeny, najmä v Západnom vojenskom okruhu, ktorý zlyhal v Balakleji, Izjume, Kupjansku a Limane. To všetko je dôsledkom dlhodobo nesprávnych východísk pri výcviku vojakov a dôstojníkov. A neexistujú žiadni nedotknuteľní. Všetci zúčastnení, od ministra až po posádky unikajúcich tankov, musia niesť zodpovednosť.
Logicky by sa teraz všetky oči mali upierať na Putina. Musí urýchlene niečo urobiť. Neexistujú žiadne polovičaté opatrenia, ako napríklad pred týždňom odstúpivší minister logistiky armády, námestník ministra obrany generál Dmitrij Bulgakov, na ktorého sa teraz snažia zvaliť všetky flagrantné problémy s logistikou jednotiek a formácií bojujúcich na fronte. Inak čoskoro prenecháme po pomste prahnúcemu Kyjevu nielen Krasnyj Liman, Izjum, Kupjansk a Balakleju.